Umiestnenie zásahu, účinok loveckého hrotu, dohľadávka

Guľka vystrelená z modernej guľovnice odovzdáva veľké množstvo energie pri prenikaní cieľom, triešti tkanivo a kosti. Z toho dôvodu môže zver po takomto zásahu ostať v ohni, alebo roztrieštenie veľkých kostí zabráni zveri odbehnúť z nástrelu. Na druhej strane, šíp opatrený loveckým hrotom má relatívne malú energiu a usmrcuje rezaním životne dôležitého tkaniva. Keďže šíp pri zásahu neodovzdáva veľké množstvo energie, zver neostáva v ohni, je správne umiestnenie zásahu do vitálne dôležitých orgánov nutné pre rýchle zhasnutie a jednoduchú dohľadávku. Dá sa tvrdiť, že vo väčšine prípadov je zásah loveckým hrotom pre zver menej bolestivý a stresujúci ako zásah guľovou zbraňou. Tento fakt v kombinácii s absenciou hluku pri výstrele často znamená, že zver z nástrelu odbehne len na veľmi krátku vzdialenosť kde rýchlo zhasína.   

Anatómia zveri
 

Správne umiestnenie zásahu je pri poľovaní s lukom kritické, lebo iba precízne umiestnený šíp zabezpečí rýchle zhasnutie zveri. Správny poľovník vystrelí na zver len vtedy, keď si je istý zásahom životne dôležitých orgánov a pri akeľkoľvek inej príležitosti radšej skloní luk a počká na lepšiu príležitosť. Preto by mal každý zodpovedný poľovník ovládať anatómiu lovenej zveri.

Pri poľovaní na raticovú zver lukom je primárnym cieľom hrudná dutina, v ktorej sa nachádza srdce, pľúca a hlavné tepny a žily. Žiletkovo ostrý lovecký hrot ktorý prejde cez hrudník zapríčiní okamžitý pokles tlaku v hrudnej dutine, poškodí pľúcne tkanivo a spôsobí rozsiahle krvácanie. Taktiež môže prerezať pľúcne alebo srdcové cievy, čím sa ešte zvýši krvácanie. Ak šíp zasiahne srdce, hlavné tepny alebo iné bohato prekrvené životne dôležité orgány, dochádza k hemoragickému šoku. V dôsledku veľkej straty krvi rýchlo klesá krvný tlak. Tým sa následne zvýši tepová frekvencia, čo ešte urýchľuje krvácanie. Výsledkom je, že do mozgu sa nedostáva dostatok okysličenej krvi, dochádza k strate vedomia a smrť nastáva v priebehu niekoľkých sekúnd. Keď hrot šípu zasiahne pľúca, dochádza k tzv. pneumotoraxu. Hermeticky uzavreté pľúca pracujú len vďaka vákuu medzi nimi a stenami hrudníka. S prepichnutými pľúcami toto vákuum riadne nefunguje, takže sa stiahnu a nedokážu okysličovať krv. Pľúca sú navyše husto pretkané cievami – smrť je teda často dôsledkom kombinácie nedostatku kyslíka a silného vnútorného krvácania. Pri poľovaní na menšiu a strednú raticovú zver (do veľkosti daniela) je najúčinnejšie umiestnenie zásahu šikmo odzadu smerom do hrudnej dutiny. Takýto zásah zasiahne pečeň, rozruší bránicu a zasiahne obe pľúca, množstvo ciev a možno aj srdce. Šíp však pri takomto zásahu musí mať dostatočnú prenikavosť. Druhý najefektívnejší zásah je, keď zver stoji „na blat“, na šíroko k strelcovi a zásah prenikne obidvoma pľúcami. Pri takomto zásahu zver spravidla výborne farbí a aj keď z nástrelu na krátku vzdialenosť odbieha, dohľadávka je spravidla rýchla a bezproblémová.

Umiestnenie zásahu mimo komory zveri býva taktiež často smrteľné, avšak podoble ako pri poľovaní s guľovou zbraňou zver zhasína až po dlhšej dobe. Je vysoko neetické pokúšať sa s lukom strielať rany na krk či hlavu zveri. Cieľ ktorý treba pri takýchto ranách zasiahnuť je veľmi malý a jeho minutie by viedlo k zbytočnému trápeniu lovenej zveri. Pri neúmyselnom zásahu na chrbticu zveri, keď zver padne na mieste je veľmi rozumné vystreliť znovu a tak predísť zdĺhavej, často neúspešnej dohľadávke, ak by sa jednalo len o obrnný zásah.
 

Uhol streľby
 

Uhol v akom sa zver nachádza v porovnaní s pozíciou poľovníka je pre správne umiestnenie zásahu do životne dôležitých orgánov veľmi dôležitý a je potrebné vedieť, aké pozície zveri sú na streľbu vhodné a ktoré nie.
 

Na široko.
 

Táto pozícia je ideálna pri poľovaní na veľké kusy zveri u ktorých je kôli dobrému farbeniu potrebný aj vstrel aj výstrel. Kvôli hrúbke hrudníka u takejto zveri je pozícia na šíroko často jedinou možnou voľbou, aby šíp prenikol k životne dôležitým orgánom a poskytuje najkratšíu možnú vzdialenosť ktorú musí šíp v tele zveri prekonať. Je to najlepšia pozícia pre zásah obidvoch pľúc. Pri raticovej zveri by miesto správneho zásahu malo ležať priamo hore od zadnej strany prednej nohy medzi jednou tretinou a jednou polovicou tela od spodku hrudníka. Aby nedošlo k zásahu lopatky, je vhodné počkať kým zver vykroči dopredu prednou nohou, ktorá sa nachádza bližšie k poľovníkovi. Takisto je vhodné strielať len keď sa zver pozerá preč od poľovníka alebo sa kŕmi.
 

Šikmo odzadu
 

Táto pozícia je ideálna pri poľovaní na menšiu a strednú zver. Zver sa pozerá preč od poľovníka a je teda menšia pravdepodobnosť, že by mohla zareagovať na vystrelený šíp. Miesto správneho zásahu sa nachádza viac vzadu ako keď zver stojí na šíroko. To, ako ďaleko vzadu sa správny bod zásahu nachádza závisí od uhla pod ktorým zver stojí, ale dobrou referenciou je mieriť na protilahlú prednú nohu. Ak je uhol streľby moc ostrý, hlavne pri väčšej zveri nie je dobré takúto ranu vystreliť, pretože bachor zveri by mohol zabrániť dostatočnej prenikavosti šípu až do pľúc či srdca.
 

Na ostro a zozadu
 

Ani jedna z táchto pozícii nie je pre lukostrelca vhodná. Ak je zver na ostro, pozerá sa priamo na strelca a väčšina životne dôležitých orgánov je krytých silnými kosťami. Streľba zozadu je neetická, nepoľovnícka a neumožňuje šípu preniknúť do komory zveri.

Pri streľbe na zver z kopca alebo do kopca je potrebné si uvedomiť trajektóriu šípu v tele zveri a posunúť bod zásahu tak, aby šíp prenikol komorou zveri. Pri streľbe z kopca sa správne miesto zásahu nachádza vyššie ako pri streľbe v rovine. Analogicky pri streľbe do kopca sa správny bod zásahu nachádza nižšie.

Cieľom vašej snahy pri poľovaní lukom by malo byť dostať sa k ideálnej rane a umiestniť šíp na to správne miesto aby zver rýchlo zhasla. Aj keď nie všetko sa dá do detailov naplánovať, je vhodné dbať na detaily, ako je správne umiestnenie prenosného posedu alebo záštity, sledovanie smeru vetra, správne maskovacie oblečenie, obmedzenie pohybov ale hlavne streľba len na vzdialenosť na ktorú si je poľovník istý dobrým umiestnením zásahu.
 

Dohľadávka
 

Sledovanie šípu počas letu a miesta zásahu je veľmi dôležité pre kroky, ktoré budú nasledovať po zásahu zveri. Ak zver padne na dohľad od strelca, nie je nutné po zásahu čakať. Ak si je poľovník istý zásahom, videl, že šíp prešiel cez komoru zveri, ale táto z nástrelu odbehla, je vhodné počkať 20 až 30 minút pred začatím dohľadávky. Ak bol zásah horšie umiestnený, je potrebné čakať dlhšiu dobu pred dohľadávaním. Zver aj pri horšom zásahu spravidla neodbehne ďaleko, zalíha v blízkosti nástrelu a keď nie je vyrušená zhasne na tomto mieste a dohľadávka nie je až tak náročná. Na druhej strane, keď je zver zdvihnutá, často uniká na dlhú vzdialenosť. Hneď po výstrele je potrebné sledovať a zapamätať si smer odbiehania zveri a takisto pozorne počúvať všetky zvuky, ktoré by mohli naznačovať smer ktorým zver odbiehala a kde nakoniec zhasla. Prvým krokom dohľadávky je, v prípade, že došlo k priestrelu zveri, nájsť šíp a preskúmať farbu ktorá sa na ňom nachádza. Táto farba nám často napovie ktoré orgány boli zasiahnuté a ako ďalej postupovať. Samotné dohľadavanie zveri je identické ako pri poľovaní s guľovou zbraňou, kde pri horších zásahoch je často veľmi nápomocné použitie poľovnícky upotrebiteľného psa.

Pri správne umiestnenom zásahu má šíp opatrený loveckým hrotom porovnateľnú ranivosť ako strela z guľovej zbrane, aj keď jeho smrtiaci účinok je postavený na inom princípe. Zver zasiahnutá do oblasti komory spravidla vynikajúco farbí a zhasína do niekoľko desiatok metrov od nástrelu. V prípade zlého zásahu, ak poľovník dodrží všetky zásady a zver predčasne nezdvihne, sa táto často nachádza oveľa bližšie nástrelu ako pri podobnom zásahu guľovou zbraňou. So správnou výbavou, dobrými poľovníckymi metódami a presnou streľbou je možné týmto veľmi etickým spôsobom poľovania úspešne loviť všetku u nás žijúcu zver a takto sa obohatiť o množstvo nezabudnuteľných zážitkov z chvíľ strávených v prírode.