Nastavenie luku a príprava na lov

Prvotné testy sa robia šípmi opatrenými terčovými hrotmi a až neskôr sa pristupuje k streľbe s loveckými hrotmi. Nasledujúce kroky vám pomôžu dosiahnuť optimálne fungujúcu trojkombináciu luk-šíp-strelec zabezpečujúcu zábavu a zlepšenie sa pri tréningu a úspech pri poľovaní. Najdôležitejším krokom je montáž základky a závlačiek na tetive. Závlačky, alebo v dnešnej dobe tzv. “Loop”, čiže očko na tetive do ktorého sa zachytáva vypúšťač, slúžia na správne a stále rovnaké umiestnenie konca šípu na tetive. Východiskové nastavenie (pri kladkovom luku a použití vypúšťača) pred ďalšími krokmi v nastavovaní luku by malo byť také, že šíp a tetiva zvierajú pravý uhol a šíp je v zákryte s tetivou a stredom základky (z ang. Center Shot).
 

Kontrola nežiaduceho kontaktu
 

Akýkoľvek kontakt krídelok šípu s padacou základkou alebo samotným lukom zapríčiní obrovskú stratu presnosti a zlé letové vlastnosti šípu. Najľahšou metódou odhalenia takéhoto kontaktu je poprášiť základku a jej okolie, ako aj posledných 20cm šípu vrátane krídelok púdrom a tento vystreliť na krátku vzdialenosť do terčovnice. Akýkoľvek kontakt krídelok so základkou alebo samotným lukom sa prejaví ako ryhy na častiach poprášených púdrom. Takýto problém sa dá vo väčšine prípadov odstrániť pootočením končeku šípu relatívne ku polohe krídelok až dosiahneme polohu pri ktorej nedochádza k nežiaducemu kontaktu. Ďalšími príčinami kontaktu krídelok môže byť moc tuhý alebo moc mäkký šíp (nesprávna “spine”), príliš pevné nasadenie šípu na tetive (nesprávna veľkosť končekov šípov) alebo nevhodná veľkosť a typ krídelok.
 

Papierový test (Paper Testing)
 

Ak šíp opúšťa luk bez nežiaduceho kontaktu, nasleduje test jeho správania sa na krátku vzdialenosť, kedy ešte krídelká nemali čas dostatočne šíp stabilizovať. Cieľom papierového testu je zistiť, ako sa správa zadný koniec šípu hneď po výstrele, či je stabilný, alebo sa vlní vo vertikálnej alebo horizontálnej rovine. Tento test zahŕňa streľbu na vzdialenosť 3 až 5 metrov cez napnutý list papiera (novín) za ktorým je umiestnená terčovnica, ktorá bezpečne zastaví šíp ktorý kompletne preletel cez papier. Sledovaním obrazca na papieri, ktorý zanechá šíp po prelete vieme určiť, ako sa správa koniec šípu pri opúšťaní luku (viď. obrázok XY). Ak je koniec šípu s krídelkami vyššie ako hrot šípu, musíme posunúť umiestnenie konca šípu na tetive smerom dole (analogicky, ak je hrot šípu vyššie ako krídelká, musíme posunúť umiestnenie konca šípu smerom hore na tetive). Ak je koniec šípu s krídelkami pri prelete papierom vľavo od hrotu šípu, musíme posunúť základku smerom do ľava (pri pohľade od strelca). Ak je koniec šípu vpravo od hrotu, musíme základku posunúť doprava. Opakovanou streľbou cez papier, posúvaním polohy konca šípu po tetive a zmenou polohy základky sa snažíme dosiahnuť, že vystrelený šíp opúšťa luk rovno a v papieri vystrihuje iba malú dierku v strede troch rezov po krídelkách.
 

Test šípom bez krídelok (Bare Shaft Testing)
 

Papierový test nám ukázal ako sa správa zadný koniec šípu na krátku vzdialenosť. Streľba šípom bez krídelok na malú až strednú vzdialenosť nám ukáže ako sa chová hrot šípu keď opúšťa luk. Tento test spočíva vo vystrelení troch šípov opatrených krídelkami a troch šípov bez krídelok na vhodnú terčovnicu na vzdialenosť cca. 10m. Ak sa stredový zásah šípov bez krídelok nachádza pod stredovým zásahom klasických šípov, treba posunúť umiestnenie konca šípu na tetive smerom dole. Ak šípy bez krídelok lietajú vpravo od klasických šípov, treba posunúť základku smerom doľava. Treba si uvedomiť, že tento test ukazuje ako sa správa predná časť šípu, zatiaľ čo papierový test ukazuje, ako sa správa zadná časť šípu a preto by výsledky týchto testov mali byť opačné. Ak nie sú, treba sa vrátiť ku kontrole nežiaduceho kontaktu krídelok šípu. Posúvaním polohy konca šípu a základky sa snažíme dosiahnuť, aby šípy bez krídelok zasahovali na rovnaké miesto ako šípy s krídelkami.
 

Streľba na strednú a väčšiu vzdialenosť
 

Streľba na strednú a väčšiu vzdialenosť je posledným krokom pri nastavovaní luku s terčovými hrotmi. Výsledky ktoré pri takejto streľbe dosiahnete vám odhalia, či nie je potrebné vrátiť sa k niektorému z predchádzajúcich testov. Samotný rozptyl šípov je najdôležitejším ukazovateľom pri loveckej lukostreľbe. Streľbu je vhodné začať na kratšiu vzdialenosť, 15 až 20 metrov. Pri tejto vzdialenosti je vhodné si nastaviť prvý pin v zameriavači a  priezor na tetive. Streľba na túto vzdialenosť vám umožní zvyknúť si na váš luk a odhaliť chyby, ktorých sa dopúšťate pri streľbe. Ak však nedosahujete dobré a konzistentné rozptyly šípov, je potrebné vrátiť sa k niektorému z predchádzajúcich testov, vyskúšať inú tvrdosť šípov, dokonca možno aj zmeniť náťahovú dĺžku luku. Ak sú vaše výsledky dobré, postupne predlžujte vzdialenosť streľby až na 40 až 50 metrov. Pri streľbe na túto vzdialenosť je vhodné robiť posledné, veľmi minimálne, posuny polohy konca šípu na tetive a základky, až sa nedosiahne perfektný let šípu a malý rozptyl v terči. Neklaďte na seba však zbytočne rýchlo veľké nároky, trpezlivosť a pravidelná streľba sú kľúčom k úspechu.
 

Skúška loveckých hrotov
 

Šíp opatrený loveckým hrotom má schopnosť znásobiť akýkoľvek problém v nastavení luku, čo zapríčiní nestabilný let šípu a nepresnosť zásahov. Správne nastavený luk však strieľa šípy s loveckými hrotmi rovnako presne ako šípy opatrené terčovými hrotmi. Krídelká na hrote šípu (čepielky) robia šíp nestabilným, kým nie sú na zadnom konci šípu umiestnené krídelká s väčšou plochou a pod dostatočným uhlom. Preto je dôležité používať na stabilizáciu loveckých hrotov dostatočne veľké krídelká nalepené pod uhlom alebo špirálovo. Základným krokom je správna montáž loveckého hrotu na šíp. Tú si najľahšie overíme tak, že šíp rozrotujeme na špičke hrotu a sledujeme akékoľvek kmitanie, ktoré by mohlo napovedať, že hrot a šíp nie sú správne zrovnané. Ak je hrot a šíp správne zarovnaný, treba znovu skontrolovať či nedochádza v momente výstrelu ku kontaktu krídelok šípu so základkou alebo lukom. Posledným krokom je streľba s loveckými hrotmi na strednú a väčšiu vzdialenosť. Netreba zabúdať, že šíp s loveckým hrotom poodhalí aj problémy v nastavení luku, ktoré neboli patrné pri streľbe a nastavovaní s terčovými hrotmi a preto sa netreba obávať meniť po malých krokoch polohu končeka šípu na tetive ako aj polohu základky. Cieľom je dosiahnuť, aby bol bod zásahu šípov s loveckými hrotmi totožný so šípmi s terčovými hrotmi. Vtedy máme istotu, že luk je správne nastavený. Tréning s terčovými hrotmi je každopádne finančne menej nákladný, či už kvôli šetreniu loveckých hrotov, alebo menšiemu opotrebovaniu terčovnice. Je však nesmierne dôležité pred každou poľovačkou overiť, či je luk správne nastrelený na lovecké hroty, ktoré plánujeme použiť. Taktiež je potrebné trénovať so všetkým príslušenstvom namontovaným na luku, keďže toto môže tiež vplývať na miesto zásahu šípov. Tréning pred samotným lovom by mal poľovníka čo najlepšie pripraviť na podmienky ktoré môže na polovačke očakávať, a preto je streľba z kopca a do kopca rovnako dôležitá ako streľba na rovine. Dbať treba aj na vyskúšanie si streľby v oblečení ktoré budeme mať počas poľovania na sebe, aby sme odhalili prípadné potiaže, ako napríklad kontakt tetivy s rukávom, nedostatočnú pohyblivosť, šušťanie pri napínaní luku a podobne. Na záver malá praktická rada, keď trénujete s loveckými hrotmi, strielajte po jednom šípe na jeden terč. Stále dookola totiž lepiť odrezané krídelká po chvíli prestane byť zábava.

 

Lovecké hroty a F.O.C.