Lov lukom je výzva

Slovenské združenie loveckej lukostreľby (Slovak Bowhunting Association, SBA) vzniklo pred rokom z iniciatívy troch nadšencov, ktorí sa zaujímali o túto loveckú metódu.

Slovenské združenie loveckej lukostreľby (Slovak Bowhunting Association, SBA) vzniklo pred rokom z iniciatívy troch nadšencov, ktorí sa zaujímali o túto loveckú metódu.

Jedným zo zakladateľov SBA je jeho podpredseda Mgr. Juraj Buchta. Ako hovorí, pri zakladaní združenia ich podporovali BFA (Bowhunting Federation Austria) a DBJV(Deutcher Bogenjagd Verband). Na rozdiel od 3D lukostreľby, ktorá je u nás bežná, lov lukom bol akoby v úzadí. Do minulého roka neexistovala žiadna organizácia, ktorá by spájala záujemcov o túto disciplínu a poskytovala im potrebnú podporu. „Naším prvým krokom bolo založenie SBA a potom členstvo v Európskej federácii loveckej lukostreľby – European Bowhunting Federation. Tým sa nám otvorili dvere do Európy a na tejto úrovni môžeme spolupracovať s členskými asociáciami a reprezentovať Slovensko v zahraničí.“ Lovecká lukostreľba je u nás na vzostupe a záujemcov postupne pribúda. „Často sa na nás obracajú poľovníci, ktorí sa venujú športovej 3D lukostreľbe, ale aj tí, pre ktorých je táto lovecká metóda úplnou novinkou. Teší ma však to, že nás oslovujú aj nepoľovníci, ktorých nepriťahuje lov strelnou zbraňou. Lov lukom sa im zdá viac etický, preto ich láka.“ vysvetľuje J. Buchta a dodáva, že členom združenia sa môže stať každý, kto sa zaujíma o loveckú lukostreľbu, stotožňuje sa s cieľmi združenia a chce byť aktívny.

Viac adrenalínu

Juraj Buchta sa od desiatich rokov venoval športovej streľbe, štyri roky bol v reprezentácii a je dvojnásobným majstrom Slovenska v malokalibrovke. Neskôr ako vášnivý poľovník precestoval kus sveta, no a postupne preňho poľovačka na veľkú vzdialenosť strácala čaro. „Už to nebolo to pravé. Potreboval som ďalšiu výzvu, akýsi návrat k umeniu prekonať ostražité zmysly zveri náročnejším spôsobom. Napríklad poľovačka lukom na diviaky sa stala oveľa väčšou výzvou. Pri love lukom máte diviaky pár metrov od seba a hneď vám stúpne adrenalín, keď viete, že každý váš chybný pohyb ich môže zradiť.“ Jeden zo zásadných rozdielov medzi loveckou lukostreľbou a „klasickým“ poľovníctvom teda spočíva vo vzdialenosti, na akú sa poľuje. „Pri guľovnici hovoríme o desiatkach až stovkách metrov, pri luku o maximálne 30 – 35 metroch. A čo je podstatné – keď lovíte guľovnicou, poľovnícka vzdialenosť je často za únikovou vzdialenosťou zveri, no pri love lukom ste vnútri tejto vzdialenosti. Okrem toho je zbraň stále pripravená na použitie, no luk treba pred výstrelom natiahnuť. Práve vtedy sa môžete dopustiť chyby a zver vás odhalí.“ Niektorí kritici tvrdia, že táto metóda lovu znamená krok späť, ďalší ju dokonca považujú za pytliactvo. „S podobnými hodnoteniami sa nestotožňujem. Ide o iný spôsob poľovania. Je to disciplína, ktorá sa rýchlo rozvíja, pritom zachováva podstatnú výzvu: byť blízko zveri a na jej ulovenie využiť technické novinky vo výstroji a výzbroji. Krátka vzdialenosť streľby znižuje úspešnosť v porovnaní s guľovou zbraňou, lukom sa nedá strieľať z auta ani v noci. Z toho vyplýva, že nejde o pytliacku zbraň. Pytliak predsa loví v hlbokom utajení a tak, aby bol maximálne efektívny.“

Vývoj napreduje

V dnešnom poľovníctve sú podľa Juraja Buchtu badateľné dve tendencie. Optika je stále výkonnejšia, čo umožňuje byť na love čoraz efektívnejší, pričom počty zveri sú také, aké sú. Hoci stavy niektorých druhov zveri rastú, stúpa aj záujem o poľovníctvo, takže nie je úplne bežné poľovať každý deň. Preto sa stavia na efektívnosť. Na druhej strane, najmä v USA je mimoriadne populárny lov lukom. Keďže ide o mechanickú zbraň, vyžaduje si ľudskú silu. Navyše ak chce byť človek pri love úspešný, musí zver a jej prostredie lepšie poznať. „Práve z týchto dôvodov extrémne napreduje vývoj, čo sa týka vybavenia. Vzniklo celé priemyselné odvetvie, ktoré produkuje všetko od lukov, šípov, posedov cez oblečenie až po vábiacie prípravky. Zdá sa mi, že sa rozvíja dynamickejšie ako oblasť strelných zbraní. V lukostreľbe je totiž oveľa širšie pole na technické inovácie a vývoj.“

Menej hluku, viac bezpečnosti

Lovecká lukostreľba predstavuje iný štýl poľovačky. Je náročnejšia, preto lovcovi prináša väčšie uspokojenie a potešenie. Vie, že prekonal všetky zmysly zveri a neurobil žiadnu chybu. Popri krásnych zážitkoch a slušnej dávke adrenalínu má aj ďalšie pozitíva. Nespôsobuje hluk, takže zver je menej vyrušovaná. Prínosom je aj bezpečnosť, a to najmä v mestských a prímestských revíroch, v ktorých sa pohybujú deti, psíčkari či hubári. „Vystrelený šíp sa zastaví o nejakú prekážku do 50 metrov od poľovníka a tie si dokážete ukontrolovať. Keď však vystrelíte guľovú ranu, je ťažšie predpokladť, kde môže odrazený projektil skončiť. Lov lukom je atraktívny aj pre mladú generáciu, tréningové miesta sa totiž hľadajú oveľa ľahšie.“ Lukostrelci sa často stretávajú s pochybnosťami o účinnosti šípu. „Pritom má porovnateľné účinky ako guľka. Pri dobre umiestnenej guľovej rane zver väčšinou odbehne do 50 metrov a tam zhasína. To isté môžeme povedať o luku a šípe. V porovnaní s guľovnicou však oveľa ľahšie zistíte, čí bola zver zasiahnutá. Šíp väčšinou nájdete a buď je čistý, alebo od farby.“ Lukom sa dajú loviť všetky druhy zveri. „Od malej a pernatej až po členov africkej veľkej päťky,“ vyratúva J. Buchta. „Podstatné je prispôsobiť výstroj, váhu šípu a konštrukciu šípu i hrotu.“

Trénovať, trénovať...

Pre skúseného poľovníka by nemal byť problém zvládnuť lov lukom, aj keď technika streľby je náročnejšia. Preto je dôležité správne sa naučiť základy. V opačnom prípade sa neskôr ťažko zbavíte zlozvykov. „Odporúčam čítať zahraničné časopisy a trénovať. Veľa informácii získate aj na stránkach združenia: www.bowhunting.sk. Či postupujete správne, zistíte podľa rozptylu šípov. Ovládať športovú streleckú techniku je fajn, keď ste na pokosenej lúke vo vzpriamenom postoji. Nikto vás však nenaučí, na čo si dávať pozor, keď strieľate v kľaku a s telom otočeným o 90 stupňov, ak ste si to nikdy nevyskúšali.“ A koľko času treba na to, aby si človek mohol vyraziť na lov lukom? „Je to individuálne a môže to trvať od zopár týždňov po zopár mesiacov. Osobne som sa snažil prvých pár týždňov strieľať niekoľko šípov každý druhý deň. Keď ste si už istí, že každým šípom zasiahnete na 25 metrov podpivník, stanovíte si, že v teréne nebudete strieľať na viac ako 25 metrov, urobíte všetko tak ako na tréningu a spĺňate všetky podmienky, ktoré stanovuje zákon, môžete začať poľovať. Veľkou pomocou pre začiatočníkov je kurz I. B. E. P.(International Bowhunter Education Program), na ktorom sa účastníci naučia všetko potrebné od skúsených inštruktorov. V takomto prípade sú začiatky oveľa jednoduchšie a poľovník si osvojí správne základy. Tie sú – ako v každej inej disciplíne – najdôležitejším prvkom. Zlozvyky alebo nesprávnu techniku sa neskôr odnaučíte oveľa ťažšie. Skúsený poľovník dokáže lepšie predvídať správanie zveri a má predpoklad stať sa aj úspešným poľovníkom loviacim lukom.“ Keď už hovoríme o tréningu, treba povedať, že na natiahnutí luku sa podieľajú medzilopatkové svaly, ktoré sa bežne nepoužívajú. „Určite na ne existujú špeciálne cviky, ale najjednoduchšia metóda je každý večer si sadnúť doma pred televízor a desaťkrát natiahnuť luk. To úplne stačí, aby sa tieto svaly vypracovali a naťahovanie luku sa stalo automatickou záležitosťou.“

Dôraz na zodpovednosť a vzdelanie

Za rok svojej existencie urobila SBA kus práce. V súčasnosti sa sústreďuje najmä na osvetu. Hlavným cieľom je, aby odborná i laická verejnosť pochopila, že lov lukom je etický a efektívny spôsob poľovačky. Ďalšou úlohou je nabrať už v začiatkoch správny smer a ponúkať odborné vzdelávanie zamerané na potrebnú výzbroj a výstroj, i na samotné poľovanie na Slovensku a v zahraničí. „Chceme dosiahnuť, aby boli naši lukostrelci zodpovední, vzdelaní a aby robili tomuto športu dobré meno.“ Snaha presadiť nové metódy a postupy sa nie vždy stretáva s pochopením. Členovia SBA sa však nesťažujú: „Po skúsenostiach z výstavy Poľovníctvo a príroda 2011 môžem povedať, že sa stretávame najmä s kladnými reakciami na loveckú lukostreľbu. Aj u laickej verejnosti sme sa stretli s pozitívnym ohlasom, a to je veľmi dôležité. Vo vnímaní časti bežných ľudí poľovníci lovia nevinnú zver. Laici nemajú dosť informácií, nevedia, že existujú plány chovu a lovu a že ak má byť biodiverzita trvalo udržateľná, potrebuje zásah človeka. Myslím, že lovecká lukostreľba dokáže prispieť k lepšiemu obrazu poľovníctva vo verejnosti. Je to nová, rozvíjajúca sa disciplína a nikdy nebude ohrozovať klasický spôsob lovu, skôr ostane rozšírením možností poľovníka podobne ako sokoliarstvo.“ Na záver sa natíska otázka: Lov lukom málokedy dovolí vystreliť na zver druhýkrát, neodrádza to prípadných záujemcov? „Na toto existuje jediná odpoveď: žiaden druh poľovačky by nemal byť založený na možnosti druhého výstrelu. Cieľom poľovníka je eticky uloviť zver prvým dobre miereným výstrelom.“

Od malej po veľkú

Čistejšia rana

V Európe je v súčasnosti približne 20 000 loveckých lukostrelcov.
Ak chcete loviť lukom na Slovensku, potrebujete poľovný lístok, no nemusíte mať zbrojný pas kategórie D.
S modernou výzbrojou a so špeciálnymi loveckými hrotmi možno úspešne loviť v zásade akúkoľvek lovnú zver v súlade s poľovníckymi pravidlami.
V krajinách, kde je poľovačka s lukom veľmi rozšírená (USA, Juhoafrická republika), sa lovia rôzne druhy zveri od malej až po veľkú päťku či losy alebo medvede grizly.
Pri komorových zásahoch je účinok ostrého hrotu veľmi dobrý a vedie k zhasnutiu zveri rovnako rýchlo ako pri zásahu bežnou loveckou guľovou muníciou.
V prípade zlého zásahu, ktorý nie je pre zviera smrteľný, je rana spôsobená loveckým hrotom čistejšia a spojená s menším rizikom infekcie ako strelná rana spôsobená guľkou.

Bezpečnosť, nehlučnosť...

Pozitíva loveckej lukostreľby

• šetrnejšie využívanie prírodných zdrojov
• nižší poľovnícky tlak a znížené vyrušovanie zveri
• možnosť bezpečne poľovať v mestských a prímestských revíroch
• nehlučnosť pri love a pri tréningu
• vysoká bezpečnosť
• dobrá indikáciu zásahu alebo chybenia lovenej zveri (šíp)
• prístupné širokej škále ľudí (najmä mladých)
• zjednodušené cestovanie cez hranice

V Európe s lukom

Kde áno, kde nie

Na lov lukom sa vzťahujú rovnaké právne predpisy ako na ostatné druhy poľovania. Európske a medzinárodné organizácie ho akceptujú ako jednu z poľovných metód. Lov lukom vo voľnej prírode alebo vo zverniciach je v súčasnosti povolený v týchto európskych štátoch: Bulharsko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Maďarsko, Portugalsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Španielsko, Taliansko, Turecko. V Maďarsku, kde sa môže loviť lukom aj v voľnej prírode, v súčasnosti vznikajú revíry, ktoré sa sústreďujú len na lukostreľbu. V dohľadnom čase by mali lov lukom zlegalizovať aj v Estónsku, Lotyšsku a Litve.

Skúsenosť z Helsínk

Zbavili mesto králikov

„Vo fínskych Helsinkách dokázali vďaka lukostrelcom vyriešiť problém s  králikmi a bobrami. Najmä králiky doslova zaplavili celé mesto a páchali nesmierne škody na cintorínoch či v záhradách. Z dôvodu nočného ticha nemohli čaty poľovať v noci, cez deň boli králiky zalezené kade-tade, navyše, malokalibrovkou nemôžete v meste strieľať len tak. Kompetentní teda oslovili miestny lukostrelecký zväz. Lukostrelci nerušili nočný pokoj a mohli loviť pri umelom osvetlení, takže sa im podarilo stavy králikov úspešne znížiť. Podobný problém bol aj s bobrami a opäť to vyriešili lukostrelci,“ približuje Juraj Buchta.

Text: Marianna Hrabinská, fotografie: archív J. Buchtu